Život Prešova
online
online
Archeologický výskum na Bojnickom zámku potvrdil osídlenie v praveku
10.06.2024 Prievidza
Bojnice
10. júna (TASR) - Archeologický výskum v jednej z miestností
niekdajšieho kuchynského traktu Bojnického zámku potvrdil osídlenie
miesta v neskorej dobe kamennej, odhalil i časti hradu zo stredoveku v
podobe zostatku gotickej hradobnej brány. So skúmaním budú odborníci v
miestnosti 151 ešte pokračovať. Výsledky výskumu prezentovali v pondelok
na zámku.
Miestnosť tvorí súčasť Stredného hradu, objektov na vrchole travertínovej kopy, na ktorej je Bojnický zámok postavený. Archeologička Dominika Andreánska uviedla, že sa im tam podarilo odkryť archeologické situácie, ktoré dokazujú niekoľko storočí existencie objektu a jeho prestavieb. Dostali podľa nej aj odpovede na to, či travertínová kopa bola osídlená aj skôr.
"Najstaršie osídlenie v tejto miestnosti spadá do obdobia praveku, do prelomu neskorej doby kamennej a doby bronzovej, keď bola travertínová kopa zaujímavá pre nositeľov tzv. Badenskej kultúry. Podarilo sa nám tu zachytiť vrstvu, ktorá dokladá prítomnosť týchto ľudí," konkretizovala Andreánska.
V miestnosti sa spájajú doklady o praveku, stredoveku i novoveku. "Na praveké osídlenie nám dosadá priamo tehlová podlaha z obdobia renesancie, čo je rozptyl niekoľkých tisícročí. Je to ale z toho dôvodu, že v renesancii došlo k významnej prestavbe hradu. Na tomto mieste sa vystavala kuchyňa za čias, keď zámok vlastnili Thurzovci," ozrejmila archeologička.
Pri pokračujúcom výskume sa odborníkom podľa nej podarilo v južnej časti odkryť medzifázu, ktorá spadá do gotického obdobia, teda najstaršej fázy existencie hradu ako kamenného sídla. Podarilo sa im doložiť i gotickú bránu, ktorá tvorila vstup do horného hradu, tento pretínal hradobný múr okolo najstaršieho gotického jadra hradu.
S prácami v miestnosti začali odborníci ešte v minulom roku. "Archeologický výskum súvisí s nálezom drevomorky. Ide o dosť nebezpečnú hubu, keďže prerastá mnohými materiálmi a bolo nutné zistiť, v akom rozsahu tu je a realizovať následne aj stavebné práce, aby sme ju mohli odstrániť," pripomenula vedúca oddelenia správy a muzealizácie zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Lívia Reháková. Huba sa podľa nej nachádzala v okolí komína a podlahy, drevené dosky preto odstránili a spálili, po ukončení výskumu pristúpia k likvidácii huby.
Odborníci budú v miestnosti pokračovať architektonicko-historickým výskumom. Po ňom a zverejnení jeho záverov plánuje múzeum časť zámku opäť sprístupniť verejnosti.
Miestnosť tvorí súčasť Stredného hradu, objektov na vrchole travertínovej kopy, na ktorej je Bojnický zámok postavený. Archeologička Dominika Andreánska uviedla, že sa im tam podarilo odkryť archeologické situácie, ktoré dokazujú niekoľko storočí existencie objektu a jeho prestavieb. Dostali podľa nej aj odpovede na to, či travertínová kopa bola osídlená aj skôr.
"Najstaršie osídlenie v tejto miestnosti spadá do obdobia praveku, do prelomu neskorej doby kamennej a doby bronzovej, keď bola travertínová kopa zaujímavá pre nositeľov tzv. Badenskej kultúry. Podarilo sa nám tu zachytiť vrstvu, ktorá dokladá prítomnosť týchto ľudí," konkretizovala Andreánska.
V miestnosti sa spájajú doklady o praveku, stredoveku i novoveku. "Na praveké osídlenie nám dosadá priamo tehlová podlaha z obdobia renesancie, čo je rozptyl niekoľkých tisícročí. Je to ale z toho dôvodu, že v renesancii došlo k významnej prestavbe hradu. Na tomto mieste sa vystavala kuchyňa za čias, keď zámok vlastnili Thurzovci," ozrejmila archeologička.
Pri pokračujúcom výskume sa odborníkom podľa nej podarilo v južnej časti odkryť medzifázu, ktorá spadá do gotického obdobia, teda najstaršej fázy existencie hradu ako kamenného sídla. Podarilo sa im doložiť i gotickú bránu, ktorá tvorila vstup do horného hradu, tento pretínal hradobný múr okolo najstaršieho gotického jadra hradu.
S prácami v miestnosti začali odborníci ešte v minulom roku. "Archeologický výskum súvisí s nálezom drevomorky. Ide o dosť nebezpečnú hubu, keďže prerastá mnohými materiálmi a bolo nutné zistiť, v akom rozsahu tu je a realizovať následne aj stavebné práce, aby sme ju mohli odstrániť," pripomenula vedúca oddelenia správy a muzealizácie zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Lívia Reháková. Huba sa podľa nej nachádzala v okolí komína a podlahy, drevené dosky preto odstránili a spálili, po ukončení výskumu pristúpia k likvidácii huby.
Odborníci budú v miestnosti pokračovať architektonicko-historickým výskumom. Po ňom a zverejnení jeho záverov plánuje múzeum časť zámku opäť sprístupniť verejnosti.
www.ZIVOTPO.sk
